1. kapitola Všetko sa začína
Takže prvá kapitola je tu. Moja prvá publiková poviedka. Dúfam, že sa bude páčiť.
Hej Malfoyová! Počkaj ,stoj !
Telom jej prešla triaška. Neznášala ho. Jeho aj všetkých tých jeho kumpánov. Na tvár nahodila ten najčarovnejší úsmev a s ladnosťou víly sa otočila.
Argh, Potter čo zasa odo mňa chceš. Už aspoň milión krát som ti povedala že s tebou na žiadne rande nepôjdem.
Potter sa len usmial.
Pre teba som James. Ale nie som tu preto aby som sa ta opýtal či so mnou pôjdeš na rande ale ver že raz určite pôjdeš. Či už dobrovoľne alebo nie.
Dievča sa zamračilo. Neznáša ho . Fakt neznáša celého Jamesa Pottera a ten jeho poondiaty úsmev duplom.
Pche, Potter nefandi si, ani keby ma k tomu nútilo dvesto hipogrifov nepôjdem.
S opovrhnutím sa prudko otočila a hodila pri tom svoje plave vlasy Jamesovi do tváre.
James stal na chvíľu omráčený z vône jej vlasov. Naozaj voní po jahodách. Môže byt ešte viac dokonalá. Spamätal sa však dostatočne skoro aby stihol zakričať jej vzďalujúcemu sa telu: Och, ozaj volá ťa Williamson.
Plavovláska zastala, hodila po Jamesovi nenávistný pohľad a ponáhľala sa za profesorom.
Profesor Daniel Wiliamson vyučoval elixíri na Rokforte už tretí rok, nastúpil sem po tom čo sa profesor Slughorn rozhodol odísť do dôchodku. Mal niečo po dvadsaťpäťke, svetlé vlasy a modré oči. Výškou dosahoval len mužský priemer a z váhou tiež nepatril k tým najchudším. Aj napriek tomu ho Bella mala rada. A on mal rád ju. Veľmi rád s ňou trávil večery. Dokázali spolu predebatovať hodiny. Boli si skrátka súdení,teda aspoň on si to myslel. Keď hodiny nad kozubov odbili dvanásť blondínka zavrela knihu, položila ju na konferenčný stolík , vstala pretiahla sa a nahlas zívla.
Hm, to už je toľko hodín asi by som mala pomaly ísť. Zajtra máme ťažký test s aritmancie.
Bella sa pomaly začala zberať k odchodu. Hľadala plášť a tašku. Zatiaľ sa zdvihol aj Dan.
Dobre asi bude najlepšie keď´už pôjdeš ale ak chceš môžeš tu zostať.
Bella po ňom šlahla pobavený úsmev.
Vieš,že nemôžem. Dobre vidíme sa vo štvrtok.
Čo prečo až vo štvrtok?
V Danovom hlase bolo počuť ľútosť a v očiach sa mu zračili obavy. Bella sa zasmiala a so smiechom mu odpovedala: Zajtra mám tréning a potom ešte službu.
Po týchto slovách sa na Danovi odzrkadlila úľava. Bella si ho za kravatu pritiahla bližšie a vtisla mu na líce pusu. S úškrnom nechala stáť prekvapeného profesora medzi dverami a vybrala sa ústrety nočnému hradu.
Chrabromilská klubovňa bola už takmer prázdna, len v kresle pri krbe sedel tmavovlasý chlapec. V rukách držal knihu a tváril sa, že číta. Ak by ste sa však pozreli lepšie zistili by ste, že nielenže drží knihu naopak ale aj v očiach má ten sklený zasnený výraz.
Bim. Bam. Hodiny odbili dvanásť krát a James sa strhol. Preboha ako dlho tu už sedí. Zasa sa zasníval. V poslednej dobe sa mu to stávalo až príliš často. Ale veď keby aspoň nebola taká dokonalá. Mátala ho vo snoch, v predstavách, proste všade. Vždy keď zavrel oči videl jej tvár lemovanú striebornými vlasmi sem tam popretkávané tmavšími odtieňmi. Oči modré ako nebo. Ústa mala prispôsobené tvári ani nie veľké ani nie malé. Ale James vedel, že musia úžasne bozkávať. Len pri predstave bozkávania s ňou sa mu telom rozlialo vzrušenie. Unavene si vzdychol. Teraz už nezaspí. Pôjde si prevetrať hlavu. Rýchlosťou blesku vybehol do izby vzal neviditeľný plášť a vybral sa na malú nočnú prechádzku.
Merlin ako len namala rada porušovanie pravidiel, vždy bola tá poslušná. Na robenie bordelu tu bol Scorpius. Ale keby ju teraz videl otec určite by bol pyšný. On na škole porušoval pravidlá stále. A porušuje ich stále. Trpko sa zasmiala. Človek by si myslel, že po páde smrťožrútov a lorda V mu trochu splasne hrebienok. No Draco Malfoy bol stále rovnako možno aj viac zlomyselný než v období svojej puberty. Je síce pravda, že čistá krv už nebola taká dôležitá ako v minulosti ale v istých kruhoch bola stále nadradzovaná. A presne v takýchto kruhoch sa jej otec rád pohyboval.
Zabočila za roh na treťom poschodí keď začula kroky. Boli pomalé a tiché. Ale ja tak vedela, že sa niekto blíži. Tichým Nox zhasla prútik a pritisla sa k stene. Kroky sa blíži. Už boli skoro pri nej. Zastali. Zrazu bolo ticho. Bella prestala dýchať. Očami hľadala náznak človeka. Nič, nikde nikto. Vydýchla. Asi sa jej to len zdalo. Každopádne mala by sa pohnúť lebo ju tu chytí Filch alebo niektorý s učiteľov. A ona nechela aby sa jej dokonalé záznamy pokazili takouto hlúposťou.
Prútik si však zastrčila do vrecka. Pôjde potme. Menšia šanca, že si vás niekto všimne, väčšia šanca, že zakopnete. Šla rýchlo, no tak aby nevidávala prílišné zvuky. Druhé poschodie, prvé, prízemie, iž len pár krokov a bude po tom.
Ehm, ehm.
Do škrota. To ju fakt musia chytiť tu,par metrov pred klubovňou. Bella sa pomaly otočila. Podľa zakašlania tipovala profesorku Longbottomovú. Ospravedlňujúco sa na ňu pozrela. Profesorka Longbottomová, bola nízka zavalitá žena s veľmi peknou tvárou aj keď okuliare ktoré mala vždy na nose jej uberali z krásy.
Tak, slečna Malfoyová vysvetlíte mi prečo sa v túto nočnú hodinu pohybujete po hrade?, Profesorka na ňu hladela spoza okuliarov a v očiach mala.... dobre vidím sklamanie?!
Ja, začala Bella , viete nemohla som zaspať tak som sa šla prejsť.
No každopádne máte spolu s pánom Potterom trest.
S Potterom? Prečo s Potterom? Bella tomu nechápala no nechcela si profesorku znepriateliť ešte viac preto len zamrmlala dobrú noc a trielila do klubovne.
Až keď si ľahla do postele dovolila myšlienkam zaplniť jej myseľ.