2. kapitola Pozvanie

Túto kapitolu som písala z Bellinho pohľadu. 

 

 

 

Au. Prekliata sova. Otvorila som oči. Malá strieborná sovička lietala okolo mojej hlavy a vydávala popri tom zvuk podobný húkaniu. Pretrela som si oči. Vonku sa ešte len rozvidnievalo. Odkopla som paplón a vošla do kúpelne. Sovičku už poletovanie okolo prázdnej postele unavilo a preto sa vrátila nazad do malej striebornej klietočky. Popri umývaní zubov som sa nejak natrepala do bežeckého úboru.

Nechápem človeka čo vymyslel behanie. Ozaj a ešte nechápem Scorpiusa ktorý nás núti túto aktivitu vykonávať každé ráno aj napriek tomu, že je December.

Opláchla som si tvár. Hodila na seba bundu a vybrala sa do klubovne. Už podľa vražedných pohľadov som vedela, že meškám.

Pardon, že meškám. Ospravedlnila som sa dúfajúc, že sa prestanú mračiť.

Ako inak vždy čakáme na teba Bella, čo tak vstať o päť minút skôr?!

Vrhla som na Scorpiusa pohľad , ktorý by mohol aj zabíjať.

Už sa to viac nestane. Precedila som pomedzi zaťaté zuby.

Slizolinská skupina sa rozbehla smerom k jazeru. Šesť chlapcov a jedno dievča. Ja. Pripadala som si trochu zvláštne. Ale veď aj som zvláštna. Som jediné dievča v celom rodokmeni Malfoyovcov, ktoré sa s týmto menom narodilo. Každý Malfoy mal vždy len jedno dieťa a vždy syna. Nuž ja som bola výnimka, bola som dievča a bola som druhorodená. Aj keď medzi mňou a Scorpiusom je len desať minút som mladšia. Ako mi Scorpius veľmi rád a pri každej príležitosti pripomína. A tých príležitostí má naozaj veľa. Sme v jednej fakulte, v jednom ročníku a v jednom metlobalovom družstve. Rýchlo som pohľadom prešla po ostatných členoch týmu. Traja šiestaci, dvaja piataci, jeden siedmak a ja. Už napohľad naháňame hrôzu. Kapitánom je ako inak urodzený pán Scorpius Hyperion Malfoy. Keďže sme dvojičky vyzerá skoro ako ja . Obidvaja sme vysoký, chudí, blond a máme modré oči. Scorpius je odrážač spolu s Alom. Áno dámy a páni Albus Severus Potter bol naozaj v Slizoline a naozaj bol naozaj najlepší kamarát s Malfoyom. Al , ako ho všetci prezývame, je tak ako ja a Scorp piatak. So Scorpiusom sú nerozlučná dvojka. Chodia stále spolu. A všetkým, mne najviac, s tým lezú na nervy. Al je podľa môjho názoru pekný ( určite krajší ako TEN druhý Potter). No a ten názor má asi celé ženské osadenstvo hradu a možno aj pár z toho mužského. A veď majú pravdu. Je vysoký, vďaka metlobalu dobre vyrysovaný, má čierne vlasy, ktoré má večne strapaté, vážne minulý rok so ho chcela učesať a zlomila som na ňom tri kefy. Oh skoro by som zabudla na oči. Má úžasne oči. Nádherne zelené, nie hnusné modré ako jeho brat, už z diaľky mu svietia. Pomedzi moje snívanie my chalani o hodný kus odbehli. Pridala som. Po pár minútach som ich konečne dobehla.

Čo je Malfoyová nevládzeš?!

Oh musel použiť ten posmešný tón. Ďalší člen našej skupinky bol Evan Flint. Šiestak s podivne tvarovaným telom. Ale vážne. Nohy mal až po krk a trup žiadny. Aj napriek tomu patri k tým krajším chalanom. Viem myslíte si, že sme všetci v Slizoline krásny, dokonalý, úžasný. No niektorý sme, napríklad ja, ale nájdu sa aj taký ktorý pripomínajú skôr trollov než normálnych ľudí. Jedným z nich bol náš chytač Jess Montague. Bol skrátka nechutný. Bol obrovský, dvakrát tak široký ako vysoký. Vlasy mal divnej hnedej farby a o očiach račej pomlčím. A úplne najhnusnejší na ňom bol hlas. Stačilo aby povedal čo i len slovo a bolo mi na vracanie. Nuž ale bol vynikajúci chytač takže som ho musela pretrpieť. Bože ako sa na mňa pozerá tým nechutným perverzným pohľadom. Račej som pridala. Vyšprintovala som až na čelo skupinky k naším triafačom. Boli šiestaci Basil Nott a Blayse Zabini. Blaysa som mala rada, bol brat mojej najlepšej kamarátky Bailey. Už len asi kilometer a každoranné utrpenie končí. Neviem či od zhnusenia nad Jessom alebo od radosti, že už to konči som sa rozbehla a zrazu som bola ja tá za ktorou všetci zaostávali.

Na izbu som prišla práve vtedy keď ostatné dievčatá ešte len vstávali.

Dobre ránko spachtošky, pozdravila som, naozaj mám vynikajúcu náladu. Išla som do sprchy a užívala si teplý prúd vody stekajúci po mojom skrehnutom tele. Keď´som sa vrátila do izby bola tam už len Bailey. Kúzlom som si usušila vlasy a obliekla si jednoduchý sveter a rifle. Vlasy som si nechala rozpustené. Vybrali sme sa na raňajky. Ostatný členovia našej bandy tam už sedeli. Sadla som si vedľa Ala a Bailey si sadla oproti mne. Al sa skoro zadrhol toastom keď ju zbadal. Ach áno zabudla som vám povedať o jeho posadnutosti slizolinskou kráľovnou. Teda tak som ju aspoň volala ja. Nie preto že by bola naozaj taká úžasná ako o nej básni Al ale preto, že bola minimálne rovnako arogantná a sebecká. Ale aj tak stále lepšia ako tie tri fúrie čo sú s nami na izba. Samantha Mountagueová, sestra nášho trolla. Ďalej naša večne uškriekaná slečna Amanda Warringtonová a nesmiem zabudnúť na Joycelyn Parkinsonovú, svojho otca nepozná lebo jej mama je štetka tak ako ona. Nuž jablko nepadlo ďaleko od stromu. A jej mama vraj chodila s mojim otcom. Fuj, aspoň že si zobral mamu. Predstavte si, že by som vyzerala ako ona. Ble.

Začali prilietavať sovy s poštou. Pri mne sa zniesli hneď tri. Prvá bola sivá sova a v zobáku držala Denného Proroka. Proroka som odviazala dala sove dva sikle a tá odletela preč. Ďalšia bola už postaršia a na niektorých miestach jej chýbalo perie. Na nohe mala priviazaný list. List som odopla a poslala sovu preč. Posledná bola čisto biela sova s perfektným rodokmeňom. Sova môjho otca. Poslal balíček. Ten som rýchlo schovala do tašky. Pohľadom som prebehla po sieni a otvorila list.

 

Vážená slečna Bellatrix Narcisa Malfoyová,

Z dôvodu vášho porušenia školských predpisov vám týmto dovoľujem oznámiť váš trest.

Zajtra o dvadsiatej hodine pätnástej minúte vás budem čakať pri hlavnej bráne do hradu.

S pozdravom profesorka Hannah Longbottomová.

 

Asi som vzdychla hlasnejšie než som chcela lebo všetci ľudia sediaci okolo mňa zdvihli pohľady od raňajok.

Bells čo to máš? Spýtal sa ma Al nakukajúc mi ponad plece rýchlo som list zložila.

Nič, zaklamala som no to my už bral list z ruky a rýchlo ho čítal.

Ja neverím, zvolal tak že ho určite počuli aj v Londýne , Bella ty máš trest ? Čo si preboha spravila?

Nič, proste som bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Odvrkla som, list som mu vytrhla z ruky a vybehla som zo siene sprevádzaná stovkami očí.

 

 

Nezastavovala som, neobzerala som sa, proste som len šla. Z rôznych strán ku mne prichádzali pozdravy. Typickým kývnutím hlavy som odzdravovala. Už som bola takmer pri učebni veštenia, kde som mala mať prvú hodinu, keď ma dobehol Albus. Na veštenie sme chodili zo Slizolinu len my dvaja. A ani z ostatných fakúlt tam nebolo príliš veľa žiakov. Z Chrabromilu traja, z Bystrohlavu piati a z Bifľomoru jeden. Z Albusom sme sa usadili ako vždy do rohu. Vytiahli sme učebnice a pergameny s úlohami

Bels, teraz keď už si si to tu perfektne zarovnala povieš mi konečne prečo máš ten trest ?

Ako som ti už povedala bola som v nesprávny čas na nesprávnom mieste.

Naozaj som sa o tom nechcela rozprávať. Ale Al je predsa tvoj najlepší priateľ jemu by si sa mala zveríť! Potichučky mi našepkával hlások v hlave. Vzdychla som si.

Dobre teda poviem ti to. Longbottomová ma pristihla na chodbe po večierke.

A čo si pre Merlina robila ty vonku po večierke ? Albus sa pýtal zo značným pobavením, a veď aby aj nie ja som bola dokonalá žiačka. Nikdy som nechýbala a všetky pravidlá som dodržiavala. Dokonca som si ani úlohu nikdy nezabudla.

To je také ťažké pripustiť, že ani ja nie som dokonalá. Proste som sa zabudla u Da...... v knižnici. Opravila som sa síce rýchlo ale Al spozoroval moje zaváhanie. Pozrel na mňa očami plnými nehy a bratskej lásky.

Bella zasa si bola u Wiliamsona? Mala by si si dávať väčší pozor, nechci ani vedieť čo by sa stalo keby niekto videl ako od neho v noci odchádzaš. Ja viem, že nerobíš nič čo by bolo morálnym zásadám ale ľudia si domýšľajú. Buď aspoň opatrná, keď už nie kvôli sebe aspoň kvôli mne.

Merlin zasa robí tie svoje oči.

Dobre, dobre budem opatrnejšia neboj. Usmiala som sa naňho a do triedy vstúpila madam Lynchová. Bola to drobná päťdesiatničky s okuliarmi takmer cez celú tvár. Očividne ju trápilo zdravie preto sa pri chôdzi opierala o paličku. Bola milá a ochotná no ak ste spravili niečo s čím ona nesúhlasila navždy ste u nej boli zatratený. Veštenie sa ako obvykle vlieklo neuveriťeľne pomaly. Miestami sa zívanie ani nedalo maskovať. Dnes dokonca ani nepredpovedala žiadnu smrť. Nudaaa.

Crrrrrrn.

Ten zvuk je ako balzam na dušu. Konečne koniec. S Alom sme si pozbierali veci a spoločne sa pobrali na aritmanciu. Mali sme písať test a ja som po včerajšej nočnej stretávke s profesorkou Longbottomovou vedela , že test bude naozaj ťažký.

 

 

Test, ktorý si pripravila Longobttomová, nebol ani zďaleka taký ťažký ako som predpokladala. Okrem otázky tridsaťpäť by som mala mať všetko správne. Rozhliadla som sa po spolužiakoch, ktorý ešte svoj test písali. Niektorý sa úporne snažili na niečo spomenúť, niektorý žužlali perá, niektorý zúrivo škrabali po pergamene a niektorý ako napríklad Weasleyová sa tvárili zhrozene. Nemala som ju rada, ju aj väčšinu Weasley- Potter klanu. Niežeby bola nejaká hrozná alebo mi nejak ubližovala, bola mi skrátka nesympatická. A liezlo mi na nervy to jej neobyčajné šplhúnstvo. Tvárila sa akoby bola najmúdrejšia na svete. Nebola. Minimálne v aritmancií a obrane som bola lepšia ja. No a v elixíroch sa Albusovi nevyrovnal nik. Niekedy som mala pocit, že možno aj lepší ako Daniel. Oh, Daniel. Merlin. Musím mu napísať a naše stretnutia zrušiť. Nech už bola moja povesť ako koľvek zničená priezviskom Malfoy nechcela som aby mi ju ešte viac pokazilo to, že by si ľudia mysleli, že spávam s profesorom. Z tašky som vytiahla pergamen a začala som písať.

 

Milý Daniel,

píšem ti, že hoc sa s tebou vídam rada, naše stretnutia musíme na istý čas odložiť.

Obávam sa toho, že niekto zo študentov zistí o mojom trávení času v tvojej spoločnosti. Nechcem aby si mal kvôli mne problémy.

S pozdravom BNM.

 

Zopár krát som si list prečítala. Áno to by ako vysvetlenie malo stačiť. Zvinula som ho do rolky a obviazala zelenou stuhou. Commoveret. Zašepkala som a s tichým puknutím lístok zmizol. Ostatný už tiež začali dopisovať svoje testy a v triede nastal vzrušený šepot. Päť minút pred koncom hodiny profesorka zobrala všetky testy a premeriavala si nás rontgenovým pohľadom.

Za týždeň sú vianočné prázdniny, vzhľadom k tomu že spolu máme hodiny iba v stredu toto je naša posledná tohtoročná hodina. Prajem vám príjemný čas Vianoc a Nového roka. Vravela nám profesorka nezvyčajne milým hlasom. Asi má rada Vianoce. Ako na povel sme strojovým Aj my vám odpovedali. Za pár sekúnd zvonilo a trieda sa rozprchla na obed. Keď som prišla do jedálne bola už preplnená. S problémami som sa vtesnala medzi Ala a Scorpiusa. Jedlo som do seba nahádzala priam raketovou rýchlosťou. Od profesorského stola som na sebe cítila jeho pohľad. Vstala som od stola a ponáhľala sa z miestnosti preč. Vo dverách som sa zrazila s Evanom Flintom. Jeho oči po mne sklzli pohľadom a v očiach sa mu zračil obdivný pohľad.

Ahoj Bella, pozdravil , vau tebe to dnes neuveriteľne sluší.

Hm , ďakujem. Prepáč Evan musím ísť ešte do knižnice naozaj sa ponáhľam.

Fajn vidíme sa na tréningu. Zakričal za mnou.

 

 

 

Poobedňajšie vyučovanie prebehlo až neuveriteľne rýchlo. Bolo už trištvrte na tri keď som sa konečne dostala na izbu. Tašku som šmarila na posteľ a rýchlo sa prezliekala do tréningového habitu. Dala som si pod neho aj termoprádlo, lebo ako som si stihla všimnúť vracajúc sa z herbológie, snehovej prikrívky neuveriteľne rýchlo pribúdalo. Na okuliare som uvalila odpudzujúce zaklínadlo,navliekla som na seba plášť a čiapku so šálom. Cesta na ihrisko bola dlhšia než zvyčajne, preto keď som prišla do šatne všetci už tam boli. Rýchlo som vyzliekla plášť vzala metlu a pridala sa k nim. Tréning bol dlhý a úmorný. O pol šiestej Scorpius skončil tréning. Celý zmrznutý sme sa vrátili do šatne a na naše príjemné prekvapenie tam stálo sedem horúcich čokolád a zopár sušienok. Kým sa chalani sprchovali ja som pomaly uchlipkávala čokoládu a užívala si život. Po chalanoch som šla do sprchy ja. Po takmer dvadsať minútovom sprchovaní som vyšla do šatne zabalená len v huňatom uteráku. Myslela som, že už tam nikto nebude no sedel tam Evan. Čakal na mňa. Keď ma zbadal postavil sa a na tvári sa mu rozlial úsmev. Vlastne bol celkom zlatý ako že som si to doteraz nevšimla. Podišiel ku mne a odhrnul mi mokrý pramienok s čela. Dych sami zasekával v hrdle. Hlavu naklonil mierne na bok.

Vieš o tom, že si neskutočne krásna. Tvoje oči. A ústa. A ten tvoj drobný noštek. Pohladil ma po ňom končekom prsta. Vieš už sa mi páčiš dlhšiu dobu a.... bolo vidieť, že je nervózny. Usmiala som sa naňho a viditeľne mu odľahlo. Pôjdeš so mnou v sobotu do Rokvilu? Spýtal sa posmelený mojím úsmevom.

Ja, čo ? Áno pôjdem s tebou rada. Odpoveď som doslova vykoktala.

Super, teším sa , o jednej ťa budem čakať v klubovni. Vtisol mi rýchly bozk a s radosťou malého chlapca sa rozbehol v ústrety neutíchajúcemu sneženiu.

 

 

1. kapitola                                                                                                         3. kapitola 
 

Komentáre

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok
Vytvorte si web stránku zdarma! Webnode