4.kapitola Otázky a výčitky

No, pridať 4. kapitolu mi trvalo dlhšie ako som si myslela. Ale dúfam, že mi to prepáčite. Prajem príjemné čítanie.

Ráno som sa zobudila celá dobitá a v hlave mi trešťalo. S nevôľou som vstala a kútikom oka zazrela na hodiny. Štvrť na šesť. Prešla som do kúpeľne. V ruke som stále zvierala prsteň. Zavrela som dvere a oprela sa o ne. Vzdychla som. Merlin ako sa mohol môj dokonalý život tak rýchlo pokaziť. Dostala som prvý trest v živote. Pobozkala ma osoba ktorú nadovšetko neznášam. Ešte aj teraz, pár hodín potom, mi kypela žlč vždy keď som si nato spomenula. Vyzliekla som si prepotené pyžamo a vliezla do sprchy. Znova som si vybavila sen. Čo to znamenalo? A prečo ho mám užívať opatrne? Veď je to len obyčajný prsteň. Či nie? Vyliezla som zo sprchy a pozrela sa do zrkadla. Vyzerám strašne. Pod očami tmavé kruhy. Popraskané pery a na čela sa mi dokonca spravilo pár pupienkov. Umyla som si zuby a kúzlom vysušila vlasy. Na akné som si rozotrela lektvar a čakala. Za päť minút som si z tváre zotrela a po akné ani stopy. Milujem elixíry. Určite nie kvôli nášmu profesorovi. To teda nie. Jednoducho som ich mala rada práve pre ich jednoduchosť a to, že dokázali spraviť to čo čary nie. Kruhy so zakryla jednoduchým makeupom. Vrátila som sa do izby kde ešte celé jej zvyšné osadenstvo spalo. A ani sa im nečudujem. Bolo len niečo po trištvrte. Z nočného stolíka som vybrala pergamen a brko. Písalo som rýchlo.

Scorpius

dnes s vami behať nejdem.

Necítim sa dobre.

Nečakajte ma.

Bella

List som zakončila typickým podpisom a s puknutím ho odčarovala k príjemcovi. Oprela som sa o chladnú stenu. Pozrela som na pravú ruku kde mi svietil ten strieborný prsteň. Chvíľu som sa s ním hrala a znova premýšľala o tom sne. Keď som ani po polhodine neprišla na nič prevratného,vstala som s rozhodnutím ísť na raňajky skôr ako ostatný. Chcela som sa vyhnúť otázkam o tom čo mi je a či sa cítim dobre. A že by som mala zájsť za madam Priscilovou ( nahradila madam Pomfryovú). Nemala som rada keď sa niekto o mňa staral. Do siene som naozaj dorazila prvá. Sadla som si na kraj Slizolinského slova a predo mnou sa zjavilo presne to načo som mala chuť. Hrianky, maslo a džem. Vzala som si prvú hrianku a natrela ju hrubou vrstvou masla a ešte hrubšou vrstvou džemu. Odhryzla som si a telom sa mi rozľahlo teplo. Aspoň na chvíľu sa moje problémy vyparili a ja som si dosýta vychutnávala hrianky a pomarančový džus. Keď sa už do mňa nič nezmestilo a do siene začali prichádzať ľudia. Vyparila som sa skôr ako na mňa začali hádzať zvedavé pohľady. Nikdy som totiž nechodila sama, vždy som bola z niekym. Či už s Bailey, Albusom, Scorpiusom alebo s nejakým Slizolinčanom ktorý dokázal zaujať moju pozornosť. No a niekedy som šla s Potterom v pätách. Neviem síce ako ale vždy bol tam kde aj ja. Ja som šla do knižnice, sčista jasna sa v nej zjavil aj Potter. Išla som sa prejsť okolo hradu Potter sa rozhodol ísť behať, neskutočne pomaly behať. Jediným mojím šťastím bolo to, že bol starší a nemali sme rovnaké predmety.

Do začiatku vyučovania som sa len bezcieľne túlala a premýšľala. Sem tam som zastala aby som s niekym porozprávala. Prišla som k učebni transfigurácie práve vtedy kedy aj stará McGonagalka. Vyhla som sa tým všetkým otázkam. Sadla som si a hľadela som pred seba. Nechcela som vidieť ich pohľady a otázky v očiach. Transfigurácia ma celkom bavila takže aj dvojhodinovka prešla rýchlejšie ako som chcela. Zazvonilo a všetci sa hrnuli rýchlo von. Ja som si však veci balila najpomalšie ako sa dalo. Už aj profesorka na mňa vrhala nevrlé pohľady. Vzala som veci a vyšla s triedy. Presne ako som čakala stál tam Al a Scorpius. Usmiali sa na mňa. Och, ako i závidím tú ich bezstarostnosť. Pozdravila som ich prešla akoby nič. Nechali mi ešte pár voľných metrov a potom sa ku mne pridali a začali s otázkami: Kde si bola? Čo ti je? Si už v poriadku? A hneď nato ich nasledovali tie mnou neznášané vety: Bál som sa o teba. Mala by si ísť ….

Nie, zastavila som Ala skôr ako stihol svoju vetu dopovedať. Nič mi nie je, zaklamala som. Teda aspoň nič čo by vyriešila madam Priscilová, pomyslela som si.

Naozaj mi už nič nie je, odpovedala som na ich zamračené výrazy. Viem neveria mi, nato ma poznajú až príliš dobre. Ráno som mala ehm, len TIE problémy. Chalani sa na seba pozreli ako by to bola smrteľná choroba a prikívli. Dobre aspoň nateraz ma nechajú tak. Rýchlo sme sa ponáhľali na hodinu Starostlivosti o zázračné tvory. Nemala som tú hodinu rada. Vlastne som nemala rada zvieratá. Hnusili sa mi. Mala som ale rada nášho učiteľa, ale nie tak ako si myslíte. Učil nás hájnik Hagrid. Bol to polobor s prešedivelími vlasmi a bradou. Bol veľmi milí, dokonca aj vtedy keď si vypil. S Alom a Scorpom sme k nemu chodili raz za čas na čaj a betónové koláčiky. Hodina prebiehala vonku aj napriek tomu, že bol december a teploty hlboko pod nulou. Dnes sme preberali chumáčikov. Malé hnusné chlpaté guče, ktoré kúsali všetko čo im prišlo do cesty. Teda moje prsty. Po hodine sme sa vybrali na obed a celú cestu mlčali, čo bolo u nás troch naozaj nezvyčajné. Na obede som si sadla vedľa Ala oproti Scorpiusovi. Nanešťastie tak, že som mala dokonalý výhľad na Pottera a teda aj on na mňa. Zamračila som sa. Cestoviny, ktoré som si naložila a mala veľmi rada mi zrazu chutili ako papier. Citila som na sebe pohľad. Kútikom oka som sa pozrela na učiteľský stôl. Pozeral sa. Doslova ma prepaľoval pohľadom. Merlin ako zvládnem dnešné elixíry. V duchu som zmeravela. Chuť do jedla ma už prešla úplne. Teda nie žeby som aj predtým nejakú mala. Odsunula som tanier. Al na mňa pozrel so zdvihnutým obočím. Inštinktívne som sa rukou chytila za brucho. Prikývol, pochopil. Počkala som kým dojedia a spoločne sme sa vybrali do žalárov. Inokedy som sa na hodiny presúvala s Bailey no odvtedy čo si začala vymieňať sliny so siedmakom s Bystrohlavu, snažila som sa byť v jej prítomnosti čo najmenej. Vedzte že som o Thomasovi, tak sa volal, vedela veci, ktoré má vedieť len jeho priateľka. Naozaj som nepotrebovala vedieť,že tesne nad zadkom má znamienko. Znamienko krásy, hovorievala Bailey. Podľa mňa to bola skôr nechutná bradavica, taká akú mal aj na nose. Pri našej klubovni sa odpojil Scorpius. V duchu som zaúpela. Vedela som čo príde. Otázky. Veľa otázok. A tak aj bolo len čo Scorpius zmizol začali. Zastali sme a sadli si do výklenku v stene. Presne ako milenci, ironicky som sa uškrnula. Al ma chytil priateľsky za pleco.

Tak Bels počúvam,čo sa deje? Milo sa na mňa usmial a v zelených očiach sa mu zablísklo.

Ah, vzdychla som si, Evan ma pozval v sobotu von.

Ale veď to je super či nie?, Al vystrúhal najúprimnejší úsmev aký dokázala ale aj tak som vedela, že to až tak úprimne nemyslí, veď som ho poznala.

Jasné to je super, teraz som bola ja tá ktorá sa usmievala.

A to len toto ťa trápi ?

Nie, precedila som cez zaťaté zuby. Tvoj brat ma trápi.

James ? Čo zasa spravil?, Vážne sa tomu smeje. Dobre vzdávam sa. Neznášam aj Albusa Pottera.

Pobozkal ma.

Fúha, ten sa prekonal. Nečakal som, že sa do toho niekedy dokope,. On sa ešte stále smial. Potterovci, ako ich len neznášam.

Al nesmej sa tomu. Vážne mi vadí, keď ma James stále otravuje.

Tak toto bolo asi prvýkrát čo som Pottera nazvala James.

Al sa zamračil a vzdychol si. Dobre, dobre porozprávam sa s ním.

Ďakujem, zašepkala som.

A to je naozaj všetko čo ťa trápi? , spýtal sa ma tým ochranárskym hlasom. Zvažovala som či mu povedať aj o sne s prsteňom.

No, začala som ale bola som prerušená príchodom istého nemenovaného profesora. Začali sme sa hrnúť do triedy a ja som bola rada, že aspoň nateraz zostanú moje sny mojím tajomstvom.

Hodina prebehla na moje prekvapenie až neuveriteľne hladko. Samozrejme nezaobišlo sa to bez pár pohľadov a zavrčaní pokaždé keď prechádzal okolo. V lavici som bola s Bailey a tá si našťastie ničoho nevšimla. Zato Al áno. Merlin jemu naozaj nič neujde. Znova som pozrela na svoj elixír. Zďaleka nebol tak dokonalý ako Alov ale určite bol lepší ako ostatných. Dokonca lepší ako ten

Weasleyovej. Na konci sme odovzdávali vzorky. Neboli žiadne slová na rozlúčku ani aby sme si užili Vianoce. Povedal len strohé dovidenia a poslal nás preč. Teda ich poslal preč.

Slečna Malfoyová môžete na chvíľku. Zamrazilo ma.

Samozrejme pán profesor. Vrátila som sa k jeho stolu.

Bells, počkám ťa vonku. Ozval sa odo dverí Al.

Pán Potter potrebujem so slečnou prebrať niečo dôležité. Nemusíte stráviť poobedie čakaním na ňu.

Jeho formalita ma zarážala. Boli sme jeho najlepší študenti. Tikal nám.

Počkal kým Al zavrel dvere. Znova sa usadil za stôl. Ruky si zložil na hrudi a ležérne sa oprel.

Bella, vzdychol. Tvoj list ma veľmi zasiahol avšak chápem tvoje dôvody. Ale vysvetli mi prečo? Vie niekto niečo alebo …. odmlčal sa.

Ja, začala som, ako isto vieš vtedy keď som od teba v utorok odchádzala chytila ma Longbottomová a....

Profesorka Longbottomová, prerušil ma.

Áno, profesorka Longbottomová a dala mi trest. Prvý trest v živote. A keď to zistili ostatný boli otázky. Nejako som to zakecala ale myslím si, že nikto neverí tomu, že som sa len bola prejsť. A Al mi poradil nech ti napíšem a aspoň načas prerušíme naše schôdzky.

Al ? Čo má s tým spoločné Albus? Spýtal sa očivedne prekvapený, že Albus o nás vie.

Al je môj najlepší priateľ, zdôverujem sa mu zo všetkým.

Aha, nevedel som o tom aký ste si blízky. Snažil sa hovoriť stále rovnakým chladným hlasom ale ja som počula v jeho hlase aj niečo iné ale čo ?

No sme a tak myslím, mali by sme sa prestať stretávať aspoň na nejaký čas. Zatiaľ to nechajme do nového roka tak a potom sa uvidí.

Dobre, postavil sa, to je všetko čo som chcel. Môžeš odísť. Stále ten chlad v jeho hlase.

A prejem ti Veselé Vianoce Daniel. Tak ahoj zatiaľ.

Vykročila som k dverám čakajúc nejakú reakciu, ale ani po minúte neprehovoril. Odišla som. Chvíľu som sa len bezcielne motala po hrade. Do klubovne som prišla niečo po piatej. V kúte sa skupinka tretiačok na niečom chichotala, dvaja šiestaci hrali opodiaľ rachotiacu sedmu. Na gauči pred krbom sedel Al. Sadla som si k nemu. Chvíľu sme obaja mlčali.

Tak Bells čo bolo to až také zlé?, spýtal sa ma vediac,že niečo sa zmenilo.

Neviem, bol zvláštny, strašne chladný. A.... vyrozprávala som mu všetko o čo Dan povedal.

Potom sme tam až do večere sedeli a rozprávali sa. Prebrali sme všetko. Povedala som mu všetko. Všetko okrem prsteňa. O pol ôsmej sme išli na večeru.

Ozaj a kde je Scorp? Celé poobedie som ho nevidela.

Neviem má nejaký nový objav tak bol asi s ním. Rozosmiali sme sa. Áno Scorpius Malfoy bol asi najväčší záletník pod slnkom. Konkuroval mnohým hviezdam školy. Jamesovi Potterovi, Luisovi Weasleyimu, Jasonovi Wearthyimu. Ale nebolo sa čomu čudovať. Bol pekný, bol úspešný a ani v hlave nemal prázdno. A jasné aby som nezabudla. Bol bohatý.

Som hladná ako stádo testralov, doširoka som sa usmievala na Ala.

Konečne už som myslel, že chceš byť modelka. Povedal ironicky.

Aj keď som bola naozaj strašne hladná dostala som do seba iba pár hltov. Al, sediaci oproti, na mňa stále hádzal znepokojené pohľady ale nepovedal už nič. O šiestej sme sa obaja postavili a šli sme do knižnice. Úloh sme mali naozaj veľa ale väčšinu naštastie až po prázdnínách. O pol ôsmej sme sa postavili a šli si odniesť veci do izby. Chviľu sme sa ešte prechádzali, rozprávali sme sa, ohovárali sme, smiali sme sa. O štvrť som, už sama, prišla k hlavnej bráne, kde stála profesorka Longbottomová a.... . Oh nie, ako som mohla zabudnúť. Zabudnúť nato, že mám trest s Potterom. S Jamesom Potterom.

3.kapitola                                                                                                     5. kapitola